Založ si blog

Humbuk s názvom biomasa

Aj vy ste už počuli o tom, že Vrakuňa ako prvá mestská časť Bratislavy by mala už teraz kúriť biomasou? Áno, týmto kŕmia obyvateľov už pekných pár rokov. Ale aká je nakoniec realita ?

Prerábanie kotolne stále prebieha, pritom už mala byť kotolňa spustená od leta tohoto roku. Dôležité však je, že kotolňa nie je doteraz prerobená z plynu na drovoštiepku(na prerábke sa ešte stále pracuje). Takže opäť nie je pravda to, čo sa nám snažili nahovoriť v článku uverejnenom dňa 18.10.2010 – Vrakuňa sa trápi s dopravou na bratislava.sme.sk, ktorý hovoril o tom, že kotolňa je už funkčná. Dokazuje to táto fotografia, ktorá je asi týždeň stará.

Kotolňa Železničná

Doteraz nie je pripojený komín na odvod splodín.

Pritom informácie, ktoré sa dajú nájsť na internete hovoria o presne určenom termíne, ktorý už určite nie je dodržaný. Pri rekonštrukcii kotolne na biomasu vo výške viac ako 3.319.391€ (100 000 000Sk), zo šiestich plynových súčasných kotlov budu štyri demontované, a nahradné dvoma kotlami s výkonom 3 a 6 MW na biomasu. Tie budú spaľovať šiepku. V zimných mesiacoch spália až šesť nákladných áut štiepky denne. V lete by mohol tento objem stačiť na dva týždne prevádzky na ohrev vody. V prípade ochladenia pod -15 stupňov celzia bude potrebné spustiť ďalší ohrev formou zostávajúcich dvoch plynových kotlov.

Je to však naozaj také efektívne? Oplatí sa vôbec kúriť v našich končinách biomasou? Táto kololňa zásobuje teplom asi len 35%-40% panelových domov, pretože Vrakuňa má minimálne 3 už  existujúce samostatné kotolne. Ďalším negatívom tejto kotolne je jej vzdialenosť od vykurovaných objektov. Od najbližieho panelového domu je vzdialená asi 700 metrov, ak nie viac, pretože stojí za cestou, z druhej strany cesty je ešte škola a až za ňou stojí prvý panelový dom, ktorý vykuruje. Teda vyrobené teplo a teplá voda, prípadne látka na ohrev vody musia absolvovať veľmi dlhú trasu v zemi. To znamená, že teplo sa vyrába, ale stráca sa po ceste k zákazníkovi.

Kotolňa potrebuje na prevádzku biomasu, v našom prípade drevošiepku. Na aké dlhé obdobie je garantovaná cena drevošiepky a jej dodávka na nasledujúce roky? Cena drevoštiepky nie je regulovaná, teda cena za vyrobené teplo môže stúpať ak bude po tejto komodite veľký záujem. Niečo podobné sa stalo na strednom Slovensku, kde je v prevádzke kotolňa na slamu. Slama v tejto lokalite bola ako odpadná surovina. Keď však vzrástol dopyt, jej cena začala stúpať. Nemôže sa stať, že cena tepla vyrobeného drevoštiepkou za pár rokov stúpne nad cenu tepla vyrobeného plynom? Napokon, kto skontroluje správnosť oprávnených nákladov na výrobu tepla a teplej vody. Jedná sa predsa o investíciu vo výške viac ako 3.319.391€(100.000.000Sk). Štiepku treba dopravovať od jej výrobcu, čo sú ďalšie náklady. Aby bolo spaľovanie efektívne, musí mať správnu vlhkosť a teplotu a nemala by byť staršia ako 3 mesiace. Treba ju teda niekde správne uskladňovať, pretože može nastať samovznietenie. Predpokladám, že pri spaľovaní štiepky vzniká popolček a dym, preto je potrebné aby mala kotolňa taký vysoký komín, aký stojí teraz. Stala sa, žiaľ, z neho nechutná stavba, ktorá udrie do očí hneď po vstupe do Vrakune z Hradskej. Pôjde z komína dym a popolček, ktorý po pár metroch spadne? Nemáme tu dosť prašno aj bez tohoto riešenia? Nestači nám, čo sa spaľuje v Slovnafte a hneď vedľa v spaľovni komunálneho odpadu pri Slovnafte ?

Koho záujem je skutočne budovanie kotoľne na biomasu za 3.319.391€ (100.000.000Sk)? Nie sú to záujmy pána Mareka Hargaša (písal som o jeho aktivitách už v blogu – Multifunkčný Marek a jeho odmena) a pána Jozefa Valacha (poslanec mestskej časti Bratislava – Vrakuňa a regionálny riaditeľ spoločnosti Termming, a.s.)? Aká dlhá je návratnosť takejto prestavby? Pre príklad, náš dom sa má v najbližšom období odpojiť od centrálneho zdroja tepla – od spoločnosti Dalkia. Má 36 bytov, 4 poschodia a asi 2.350 m2 vykurovanej plochy. Náklady na výstavbu vlastnej kotolne na princípe kondenzačnej technológie by mali byť do 70.000€. Nemusíme ďalej riešiť distribúciu paliva, ani jeho uskladňovanie, keďže palivom bude plyn od SPP. Kotolne tohto typu by sme teda mohli vybudovať v 47 zrovnateľných objektoch. V druhej fáze uvažujeme s dobudovaním solárneho pola na streche domu na výrobu teplej užitkovej vody. Pri využívaní kolektorov na ohrev vody, budeme spaľovať minimum plynu. Náklady na výstavbu našej kotolne, teda 70.000€ splatíme v teple za 4 roky v samotnej cene tepla. Je teda evidentné, že táto forma kúrenia je efektívnejšia než odoberať teplo od veľkovýrobcu a efektívnejšia než kotolna na biomasu.

Počas kompletácie tohto článku sa mi podarilo nájsť aj správu o tom, že prestavba kotolne na Železničnej ulici bude stáť viac ako 3,8 mil.€.

Než sa konečne začala úprava kotolne, poslacom mestskej časti Vrakuňa sa podaril ďalší „fantastický“ predaj – koncom roku 2008 predali rozvodné siete tepla a kompletné technológie kotolní za 1.095.399€(33.000.000 Sk) spoločnosti Thermming. Vznikol teda vo Vrakuni monopol na výrobu tepla. Vrakuňa vlastní už len pozemky a budovy samotných kotolní, na ktorých stoja.

Asi aj prave pre toto nám viac ako 10 mesiacov niektorí predstavitelia mestskej časti Vrakuňa(ako už spomenutý pán Hargaš) bránili od odpojenia od centrálneho zdoja tepla, ktorý je pritom vo vedľajšej mestskej časti a nepatrí spoločnosti Termming. Jedno z odôvodnení bolo, že naša vlastná kotolňa nie je v energetickej koncepcii obce. Toto všetko je teda asi hlavne v záujme zisku veľkovýrobcov tepla a jej predstaviteľov. Už spomenutý pán Marek Hargaš a pán Jozef Valach sú si viac blízki svojimi záujmami a prepojeniami, obaja sú dlhodobo poslancami mestskej časti Vrakuňa a vo vedeniach ďalších spoločností. Jedná sa o jasný konflikt záujmov.

Už za necelé tri týždne sú komunálne voľby, choďte voliť a zvážte, či súčasní predstavitelia vašej mestskej časti a mesta naozaj robia to, čo tvrdia a sľubujú.

Vyúčtovací šok

06.07.2011

Práve z neho sme sa už po mesiaci mohli spamätať. 31. máj je každoročný termín, do ktorého je správca nehnuteľnosti povinný poslať majiteľom bytov vyúčtovanie za predchádzajúci kalendárny viac »

A máme po komunálkach

30.11.2010

Ako som písal v predošlých blogoch, budem v nich pokračovať práve preto, že tém je naozaj dosť a nielen v mojom okolí. Sú veci, o ktorých by sme podľa mňa mali hovoriť, pretože sa nás viac »

Tak ako, sneží?

28.11.2010

Ako sa zdá, na celom území Slovenska, dokonca aj v Bratislave. U nás v Bratislave, ale ani v celom našom samosprávnom kraji (VUC) nikto pluh ešte nevidel. Ráno to bude opäť zábava a budú nám viac »

Doláre

Fed zvýšil základný úrok o štvrť percentuálneho bodu

14.12.2017 00:00

Americká centrálna banka podľa očakávania zvýšila základný úrok o štvrť percentuálneho bodu do rozpätia 1,25 až 1,50 percenta.

UKRAINE-POLAND/PRESIDENTS

Porošenko a Duda rokovali o histórii, varovali pred tlakom Ruska

13.12.2017 22:54

Zosúladiť rozdielne názory na priebeh a odkaz druhej svetovej vojny sa v Charkove pokúsili ukrajinský prezident Petro Porošenko a jeho poľský partner Andrzej Duda.

trump

Trumpa obvinila z obťažovania aj manželka slávneho hokejistu

13.12.2017 22:14

Trump mal manželku Luca Robitailleho obťažovať vo výťahu. Údajne bol agresívny a presviedčal ju, že má oveľa viac peňazí ako jej manžel.

veľká británia, eú, brexit, eurofondy

Britský parlament si vybojoval právo vetovať brexit

13.12.2017 21:31

Prijatá novelizácia znamená, že britský parlament môže - zatiaľ čisto hypoteticky - zablokovať aj samotný brexit.

Peter Řehánek

O tom čo vidím okolo seba, občas absurdné ale žial pravdivé. Rodený Bratislavčan, On-line marketér.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 19
Celková čítanosť: 28427x
Priemerná čítanosť článkov: 1496x

Autor blogu

Kategórie